Americko-japonský vedec Manabe z Princetonskej univerzity a Nemec
Hasselmann z Meteorologického inštitútu Maxa Plancka v Hamburgu boli
ocenení za "fyzikálny model zemskej klímy, ktorý kvantifikuje variabilnosť a spoľahlivo predvída globálne otepľovanie".
Druhá polovica sumy 10 miliónov švédskych korún (približne milión eur),
ktorá je spojená s ocenením, poputuje Talianovi Parisimu z rímskej
Univerzity Sapienza za "objav súhry neusporiadanosti a fluktuácií vo fyzikálnych systémoch od atómov až po planetárnu úroveň".
Manabeho výskum ukázal podľa Kráľovskej akadémie vied súvislosť so
zvýšenou úrovňou oxidu uhličitého v atmosfére a rastom teploty na
povrchu Zeme. V 60. rokoch minulého storočia bol poprednou postavou
vývoja fyzikálnych modelov zemskej klímy. Zároveň sa stal prvým
človekom, ktorý preskúmal vzťah medzi radiačnou bilanciou a vertikálnym
transferom vzduchových más.
Približne o desať rokov neskôr vytvoril Nemec Hasselmann model, ktorý
prepojil počasie a klímu, a tak pomohol nájsť odpoveď na otázku, prečo
môžu byť klimatické modely spoľahlivé aj napriek premenlivosti a
chaotickosti počasia. Vyvinul metódy na identifikáciu vplyvu prírodných
javov a tiež ľudskej činnosti na zmenu klímy. Jeho metódy sa v
súčasnosti používajú ako dôkaz, že globálny rast teplôt je dôsledkom
emisií oxidu uhličitého a súvisí s ľudskou činnosťou.
Talian Paradisi približne pred 40 rokmi objavil isté pravidelné vzorce v
neusporiadaných zložitých materiáloch. Jeho objavy podľa Kráľovskej
akadémie vied pomáhajú pochopiť fungovanie mnohých na prvý pohľad
náhodných javov a materiálov, a to nielen vo fyzike, ale napríklad aj v
matematike, biológii, neurovede či strojovom učení.